Zimné obdobie a zvlášť s ním spojené sviatky poskytujú ideálnu príležitosť zviesť sa na veselej, sviatočnej, komerčnej a vonkoncom nie požehnanej atmosfére. Slovami Matúša, kamoša z marketingového: „Kámo, si tovar a musíš sa predať!“. Aj preto by som mal asi teraz vypísať zoznam svojich, pre potenciálnych voličov, príťažlivých vlastností, tony skúseností a k tomu zopár sľubov, pretože tak sa na začínajúceho slovenského politika predsa patrí.
Lenže, ako tak premýšľam a googlim, všetko cool a sexi je vychytané. Slovensko už chránia iní, taxíky zadara by asi neboli úplne priechodné a štvrtý sociálny balíček by bol podobný socialistický nezmysel, ako tie tri predchádzajúce. Zo sľubov, zdá sa, zišlo. „Hmm, takže okrem toho, že Ťa nikto nepozná, za dva mesiace sú voľby a Ty nemáš čo sľúbiť máš ešte nejaké eso v rukáve?“, spýtal sa s arogantným a škodoradostným úškrnom Matúšov kolega sediac o kúsok ďalej.
Rišo Müller mal zrejme pravdu, keď spieval Nebude to ľahké. Chvalabohu. V populizme nie som príliš doma. Som 28 ročný chalan, právnik, so záľubou v politickej filozofii, hudbe a tarantinovkách. Som mladý, to áno, avšak trojročná skúsenosť doktorandskej a šesťročná skúsenosť lektorskej praxe mi dala presnú predstavu o tom, kde by sa malo uberať vysoké školstvo. V informačnej dobe už vysokoškolák nechce za pedagógov sebestredných, neomylných komentátorov vlastných skrípt, ale koučov, mentorov, jedným slovom, nasledovaniahodné vzory. Ľudí, ktorí sú zbehlí v moderných formách výučby a slovo „online“ nedráždi ich dáviaci reflex, či nebúra pevné múry ich statického a často nespochybniteľného sveta. Ľudí, ktorí majú tie povestné „soft skills“ a bazírujú na otvorenosti a kritickom myslení. Sám som vynikajúcich pedagógov mal, a to na Slovensku, ako aj počas štúdia v Dánsku. Možno aj preto som v tomto smere vyvíjal na domácej pôde praktickú činnosť. S partiou nadšených spolužiakov sme ešte ako študenti, niekedy v roku 2012, založili prvý národný, recenzovaný, študentský právnický časopis Legal Affairs (dnes Legal Point). Znamenalo to, že tí talentovaní sa konečne mohli dostať do povedomia a posunúť sa o krôčik vpred. O niečo neskôr sme s kolegami zo #Siete, Lubom Kocourkom, Katkou Cséfalvayovou a Dominikou Tekeliovou, realizovali ambiciózny projekt Online kariérneho poradcu, v rámci ktorého sme poradili stovkám nerozhodných maturantov v životnej otázke „Kam na výšku?!“. Nie je to však len o vysokej a školstve. Existuje tu napríklad obrovský spoločenský dopyt pre zjednodušenie a unifikáciu daňovo-odvodového systému. Takmer dvojročná prax asistenta právnika v Národnom osvetovom centre ma zas utvrdila v nevyhnutnosti elektronizácie. Web je budúcnosť, a to platí aj v prípade verejnej správy, elektronických volieb, či zakladaní obchodných spoločností. Nie milý štát, ja už fakt nechcem ako kuriér pobehovať po všemožných úradoch!
Čo teda môžem dať voličom? Asi len seba: mladého, drzého, energického a politicky nekorektného chalana, ktorý neponúka sľuby, či kamarátstvo. Nie, ja skutočne nie som kamarát. Som politik idúci do konfrontácie, politik, ktorý chce jednoduchý a efektívny štát. Pretože len taký štát môže slúžiť ľuďom. A o to predsa ide.